Vážení rodičia,
určite každého z nás sa dotkla situácia na Ukrajine. Mnohí máte obavy, čo bude ďalej. Zrejme čelíte aj otázkam zo strany detí.
Určite ste sa dostali k rôznym informáciám ako komunikovať s deťmi. Niekoľko ich tu zhrniem v nasledujúcich riadkoch.
Snažte sa zachovať si dennú rutinu. Ak budeme pokojní my dospelí, budú pokojné aj deti. Sme pre nich pilierom istoty a stability v týchto náročných časoch.
Hovorte s deťmi o situácii na Ukrajine. Ak aj doma nesledujete správy, deti (mladšie, aj staršie) získavajú informácie aj z iných zdrojov, než doma (kamaráti, internet…).
Téme sa nevyhýbajte, aj keď je náročná, ale vyhneme sa neskoršej traumatizácii dieťaťa.
Identifikujte svoje emócie, aké pociťujete v tejto situácii.
Ak dieťa nechce o situácii hovoriť, povedzte mu: „Ak budeš chcieť o tom hovoriť som tu pre Teba.“ V každom prípade dieťa situáciu vníma, prežíva, ale ešte nie je pripravené o tom hovoriť. Môžete tiež povedať: „Ja to mám teraz takto. Som nahnevaná/smutná/mám strach.“
Zamerajte sa skôr na emócie, na to čo Vaše dieťa v tejto situácii prežíva, než na fakty, či politickú situáciu.
Hovorte s dieťaťom tiež o Vašich emóciách: „Chápem, že máš strach. Tiež to tak mám.“
Odpovedajte dieťaťu úprimne a pravdivo. Dôležité je, aby sme deťom ich otázky zodpovedali, ale zároveň ich neklamali, pretože aj na základe úprimných odpovedí majú v nás dôveru.
Ak na nejakú otázku nepoznáte odpoveď, kľudne to povedzte. „Neviem Ti na túto otázku odpovedať.“
Nezahlcujme ich (ani seba). Dieťa Vám kladie otázky, aby získalo informácie, ktoré potrebuje. Samozrejme, deťom odpovedáme úprimne, ale primerane ich veku.
Buďte autentickí. Keď hovoríte o smutných veciach, tvárte sa smutne, keď treba dovoľte sebe, aj dieťaťu poplakať si.
Ak sa budú pýtať na vojnu u nás, ubezpečte ich, že hranice nie sú dotknuté, aktuálne nám nehrozí nebezpečenstvo.
Možno sa Vás opýtajú, či môžu zomrieť. Táto otázka je veľmi citlivá, deti (ale aj dospelí) môžu mať z toho veľké obavy. Je to prirodzené. Deti však potrebujú úprimnú odpoveď. Cieľom nemá byť vystrašenie detí. Skúste sa ich opýtať: „Čo si predstavuješ pod slovíčkom smrť?“ Odpovede kľudne môžete rozvinúť primerane veku Vášho dieťaťa. Kľudne v rozhovore spomeňte maminy s deťmi, ktoré prichádzajú aj na Slovensko, aby boli v bezpečí.
Dohodnite sa s deťmi (najmä starších sa to týka), že správy na internete budú sledovať maximálne 2x denne.
Treba ich oboznámiť aj s faktom, že to čo nájdu na internete, si musia overovať aj z iných zdrojov. Dôležité je nezdieľať všetko čo nájdu na internete.
Rozprávať sa aj o tom, že na internete môžu nájsť aj na ťažké veci, náročné na pohľad.
Rozprávajte sa spolu o riešeniach, ktoré môžu im (ale aj Vám pomôcť): postaviť si niečo z lega, ísť na prechádzku, rozprávať sa, užívať si maličkosti bežného života.
Starším deťom pomáha, keď budú aktívni, aj čo sa pomoci týka. Môžete spolu prispieť do nejakej zbierky pre občanov z Ukrajiny, ísť na pochod a pod.
A v neposlednom rade, dovoľte si užívať aj pozitívne emócie.
Čo urobíme my pre Vaše dieťa/deti v škole?
V pondelok ráno sa na 1.hodine budú triedni učitelia a triedne učiteľky rozprávať so žiakmi o ich prežívaní. Ako to vnímajú, aké emócie sa u nich objavujú. Psychický stav žiakov v tejto náročnej situácii budeme spolu s kolegami a kolegyňami priebežne sledovať. V prípade potreby budem pre Vaše deti k dispozícii individuálne. Samozrejme, budem Vás potom konkrétne informovať, ak by Vaše dieťa potrebovalo moju pomoc.
Ak máte akékoľvek nejasnosti, otázky alebo obavy v súvislosti s touto témou, neváhajte ma kontaktovať. Ideálne mailom, keďže telefonicky nie som vždy zastihnuteľná, keďže sa venujem Vašim deťom. Akonáhle budem mať voľnú chvíľu, odpíšem Vám alebo zavolám naspäť.
